Výroba bičov
Biče používali predovšetkým pastieri najmä pri pasení oviec a kôz, no i hovädzieho dobytka. Plieskaním správnou silou a smerom dokázali dokonca riadiť celé stádo na paši, ale používali ho aj na chytanie a ako zbraň. V čase, keď bol dobytok zazimovaný a nepáslo sa, či pri zvykoslovných sviatkoch práskali aj pre zábavu, no zároveň ho používali i na magické úkony. Pastierske biče, ktoré sa v dávnejšej minulosti používali u nás sa skladali z bičiska (rúčky), hrubších kúskovmi kože, spojených kovovými krúžkami a zo spletaného remenca dlhých pásov kože s rôznym počtom, ukončeného lanovým alebo konopným špagátom, nazývaným plieskač, šugiar, ťapka, kistka, kicka, kitajka a iné (podľa regiónu použitia), ktorý vydával samotný zvuk pri práskaní. V novších časoch ich nahradili špagáty z umelých vlákien. Dosahovali dĺžky spravidla do troch metrov. Rúčka sa vyrábala z tvrdého dreva (čerešňa, slivka) a mohla byť hladká, alebo aj zdobená rôznymi technikami (vyrezávaním, okovaním či vylievaním predovšetkým cínom). Biče si pastieri zhotovovali prevažne sami a pokiaľ sa v rodine dedilo pastierske remeslo, tak aj bič sa dedil z otca na syna.
výroba od roku 1993
Na výrobu fujár a píšťaliek sa najčastejšie používa baza, javor, jaseň a agát. Vhodný kus by mal byť čo najrovnejší bez vedľajších konárov a aspoň o 5cm dlhší ako konečná dĺžka fujary. Nakoľko na kvalite zvuku sa v značnej miere podieľajú vlastnosti materiálu, z ktorého bude nástroj vyrobený, je vhodné zbierať dreviny rastúce v drsnejších podmienkach v tôni lesa a mimo mokradí.
